Projekt Lavičky a futbalový turnaj v Žehre

Drahí súrodenci v Pánovi,

som veľmi vďačný Bohu, že nám všetkým dal milosť dokončiť projekt Lavičky s podporou nadácie Pontis – nadačný fond Accenture a vykonať aj navyše, čo sme ani neplánovali. Chcem obzvlášť poďakovať mojim najbližším, ktorí to všetko so mnou žili a pomáhali so všetkým. Veľkou pomocou bol a aj je Peťo Lukovič, ktorý so mnou všetko absolvoval. Vďaka patrí jeho rodine, mojej rodine, ktorá ma v tom podporila, Evke, ktorá s deťmi tiež bola s nami a mohla ženám z osady svedčiť o svojom obrátení. Napriek náročnosti, ťažkostí, ktoré sa vyskytli počas projektu, hodnotím našu spoločnú misiu veľmi kladne a ukázala silu lásky k ľuďom, ktorí sú v osadách, deti, ktoré sa tešili ihrisku, turnaja, cien, trofeje a lavičiek.

Naše dve lavičky sme urobili práve na lúke oproti osade, kde sme spolu s ľuďmi z obecného úradu vykosili vysokú trávu a následne deti aj dospelí nám pomáhali pripravovať v piatok ihrisko, aby sme mohli v sobotu mať turnaj. Všetky deti sa zapojili, niektoré na chvíľku, iné viac. V piatok sa robili aj lavičky, ktoré vymurovali Maroš a Jarko. Osadili sme jednu bránku, ženy sa medzitým venovali deťom. Evka a Zuzka s nimi hrali Kráľu, kráľu, daj vojačka, do čoho sa zapojili aj dospelé matky a bolo to úžasné, že sa hrali ako malé deti. V piatok sme odchádzali do Krompach, kde sme mali ubytovanie až večer, unavení, ale spokojní.

V sobotu  sme boli už celý team, nakoľko Peťo a Marika boli v piatok na pohrebe, prišli až v noci a tak nám mohli v sobotu pomáhať. Osadili sme druhú bránku a dokončili obe lavičky s pomocníkmi a presne na obed o 12-tej hodine sa začal turnaj detí vo futbale. Zuzka s Marikou kreslila deťom na tvár a Marika s deťmi robila korálky. Evka sa rozprávala so ženami, každý mal svoju úlohu. My s Peťom sme pískali, čiže sme boli rozhodcovia. Aj naše deti z Jelky vytvorili team, obsadili druhé miesto.

Ľudia z osady mohli sledovať celé to divadlo, ktoré sa odohrávalo pred ich očami. Videli zarastenú lúku, vysokú miestami aj vyše metra ako sa mení na rovinu, Doslova divadlo, pretože osada je na kopci a vidieť cez cestu na lúku ako na dlani. Niektoré deti, ktoré Zuzka maľovala, sa išli umyť, aby ich mohla znova namaľovať, nedá sa opísať radosť z víťazstva pohára, ktorý vyhral team z osady. Napriek predpovede počasia, že malo pršať, nepršalo, Boh všetko prihotovil tak, ako sme prosili. Vďaka patrí všetkým, ktorí nás podporili aj finančne, modlitbami, šatstvom, vecami pre ľudí, zbor Viera, ktorý stojí pri nás, Miškovi, ktorý si našiel čas pre stretnutie s pastormi zo Žehry. Otvorili sme dvere a vidíme výzvy, ktoré nám nie sú ľahostajné, ale potrebujú nás všetkých, naše áno, aby sme mohli slúžiť tým najmenším, deťom,..

S láskou Oto Šipoš,Jelka

Reklamy

Posted on 28. júla 2017, in Udalosti. Bookmark the permalink. Pridaj komentár.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s

%d bloggers like this: